Mnoho detí, mladých ľudí a dokonca aj dospelých denne zažíva fyzické a psychické šikanovanie. Robí im zo života peklo. Cassidy Trevanová z austrálskeho Melbourne to veľmi dobre vedela. Dlho bola šikanovaná, väčšinou psychicky, ale aj fyzicky.
Dievča označovali škaredými menami, útočili na ňu v škole aj na internete a dokonca vandalsky zničili aj ich rodinný dom. Situácia sa natoľko zhoršila, že už nemohla chodiť do školy. Bolo to pre ňu príliš ťažké. Napriek rozhovorom rodičov s tyranmi sa nič nezlepšilo.
Po semestri doma bola Cassidy konečne pripravená opäť začať chodiť do školy. Najprv tam musela stráviť 2 dni v týždni, aby si zvykla.
Dievčatá, ktoré si z Cassidy robili srandu, sa jej ospravedlnili. Teraz sa s ňou chceli kamarátiť.
Dokonca sa jej spýtali, či sa zúčastní festivalu. Cassidy to samozrejme s radosťou prijala. Cítila sa tak sama, že túžba mať priateľov bola príliš silná na to, aby povedala nie.
Cassidy však nevedela, že dievčatá mali plán brutálnejší, než si ktokoľvek dokázal predstaviť. Odviedli Cassidy do neďalekého domu, kde zariadili, aby ju dvaja starší chlapci znásilnili.
Dievčatá sedeli vonku a čakali, kým ju chlapci striedavo znásilňovali. Cassidy mala vtedy len 13 rokov. Cassidy incident nahlásila, no bola príliš vystrašená na to, aby mohla svedčiť. Keďže nechcela vypovedať, polícia nemohla nič urobiť. Všetci účastníci akcie unikli trestu.
Cassidyho matka Linda zariadila, aby dievča zmenilo školu a rodina sa presťahovala inam.
Ale násilníci sa k nej vždy nejako vrátili. Napadli ju v obchode, dokonca jej vyvolávali domov…
Cassidy si vytrpela dosť. Jedného decembrového dňa si vzala život.
Cassidy napísala tento silný a srdcervúci samovražedný odkaz ako varovanie pre ostatných študentov jej školy.
List, ktorý by si mal prečítať každý.
„Bola som študentom na (meno bolo odstránené) a bola som znásilnená študentmi, ktorí stále chodia do tejto školy. Viem, že to môže znieť, že len hľadám pozornosť, ale nie je to tak. Mám na to niekoľko dôvodov a vysvetlím ich.
Mojím cieľom je varovať ostatných (nielen študentov, ale aj rodičov) o tom, čo sa stalo, pretože sa bojím, že ak to mohli urobiť mne, mohli by to urobiť aj iným deťom, ako som ja. Alebo sa o to aspoň pokúsiť. Máte šancu tomu zabrániť. Pamätajte si, že tí, ktorí mi to urobili, boli študenti školy, kde chodia aj vaše deti. Je ťažké to pochopiť, viem to. Ale je to pravda.
Nerobím to preto, že by som sa chcela pomstiť tým, ktorí ma znásilnili, alebo šikanovali. Nerobím to ani pre pozornosť, ako som povedala. Chcem to objasniť.
Robím to preto, lebo momentálne je v tej škole 1500 žiakov a treba ich varovať. Kvôli tomu, čo sa mi stalo a pretože žiadny školský personál pre mňa nič neurobil. Je mojou povinnosťou o tom povedať a vystríhať vás predtým.
Ale robím to aj pre seba. Konečne po roku a pol budem mať pokoj. Je úžasné, koľko ľudí o mne počulo príbehy a napodiv, dodnes o mne počúvajú príbehy. Zmenila som školu a presťahovala sa, no stále ma kontaktujú a šikanujú. Nemôžem prinútiť ľudí, aby prestali šíriť fámy, ale aspoň sa môžem pokúsiť povedať pravdu.
Ale ako som povedala, toto je pre tých, ktorí stále nevedia, akí nebezpeční sú títo študenti.
Volám sa Cassidy Trevanová a bola som znásilnená.
Ak sa vám niekto snaží sťažiť život, verte, že za ten boj to stojí. Bojujte a nedajte sa! Ak to neurobíte, budete to ľutovať do konca života. Buďte opatrní, buďte ostražití.
Nikto by sa nemal cítiť tak zle, aby si myslel, že jedinou možnosťou je vziať si život. Musíte spolupracovať. Žiaci, rodičia a učitelia. Všetci si musia navzájom pomôcť zastaviť šikanovanie. Nikto by nemal bojovať sám. Ja som to žiaľ nedokázala a preto prosím vás, bojujte!“
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!