Sú ľudia, ktorí tak neznášajú prácu, že by po pár odpracovaných rokoch najradšej skočili do dôchodku. Nájdu sa však aj takí, ktorí svoju prácu celý život milujú.
Nevedia si bez nej predstaviť svoj život a preto v nej zotrvávajú aj ďaleko za dôchodkovým vekom.
Existujú ľudia, ktorí nás neuveriteľne inšpirujú. To, čo robia pre iných ľudí, a zároveň sa vždy obetujú, vyvoláva v nás obdiv.
Jednou z takých je aj Alla – najstaršia chirurgička v Rusku.
Má už síce krehké telo, no vnútri je stále silná. V máji oslávila svoje 91. narodeniny a stále operuje druhých ľudí, pretože chce neustále pomáhať.
Práca v leteckej nemocnici, tisíce operácií a veľa zachránených ľudských životov. Pani Alla si nikdy nepomyslela, že sa raz stane chirurgičkou, pretože v detstve sa zaujímala o geológiu. Alla spomína: „Môj otec bol lesník a preto veľa času trávil v lese so mnou.
Preniesol na mňa lásku k prírode, zvieratám a kvetom. Neskôr som sa začala zaujímať o minerály a zem.“ Jedného dňa sa však Alle dostala do rúk kniha „Zápisky lekára“ a zmenila jej pohľad na svet.
Po skončení štúdia Alla odišla do Moskvy, pretože chcela študovať na univerzite. Neprijali ju, pretože nemala stály pobyt v Moskve. Preto sa presťahovala do Dnepropetrovska (dnešné Dnipro), no ani tam nikto nečakal na zahraničné dievča. Domov, do Riazane, sa vracala na schodíkoch vlaku, pretože lístky na vlak boli pridrahé.
Doma Alla postúpila do Riazanského pedagogického ústavu pre prírodnú fakultu. Tam sa spoznala s Vierou, dievčaťom z Moskvy, ktoré tiež snívalo, že sa stane lekárkou. Alla ponúkla ubytovanie Viere u nej doma a na oplátku Vierini rodičia ponúkli stále ubytovanie Alle v Moskve, aby splnila podmienku pre štúdium v univerzite.
A tak sa Alla konečne dostala na vysnívanú univerzitu, pretože urobila skúšky. Viera také šťastie nemala, a tak si Alla nevedela predstaviť žiť s ňou v jednom dome, lebo sa cítila nepríjemne. Začala spávať na železničnej stanici. Našťastie sa na ňu usmialo šťastie a stretla sa so známou, ktorá poznala jej mamu. Tá ju ľutovala a zobrala ju k sebe, aj keď žila iba v jednej malej miestnosti.
Študenti to veru nemali ľahké, vojna sa práve skončila, ľudia hladovali a potravín bolo málo.
Alla už tretí rok navštevovala operačnú skupinu pod vedením akademika Borisa Petrovského, budúceho ministra zdravotníctva ZSSR. Boris veľmi dobre chápal, ako sa majú študenti zle, preto často platil svojim žiakom lístky v električke a niekedy ich dokonca pozval na obed.
Nezabudnite dať LIKE na našu Facebook stránku, ak chcete vidieť nové články každý deň.
Zdieľajte tento článok a podelte sa s ním na Facebooku, vďaka Vaším zdieľaniam máme chuť Vám prinášať nové DOBRÉ SPRÁVY na každý deň.
zdroj: takprosto.cc
