Ich dcérku s Downovým syndrómom odmietli vziať do detského táboru: Rodičia sa to však snažia zmeniť!

Reklamy

Luisa to nemá v živote práve ľahké. Trpí totiž Downovým syndrómom. A aj keď je samostatná a začlenila sa do škôlky, napriek tomu má pri mnohých aktivitách určených pre deti smolu.

Keď sa rodičia malej Luisy vydali na vysnívanú dovolenku, snažili sa všetko potrebné zistiť vopred. Vedeli napríklad, že kemp, kam sa chystali, organizuje tábor pre detí vo veku od 3 do 11 rokov. Dva mesiace vopred sa snažili zistiť, či ich malú princeznú prijmú. Cez e-mail im však neprišla žiadna odpoveď. A ako to nakoniec dopadlo na mieste?

Luisa je veľmi milá, spoločenské dievčatko. Rada trávi čas s deťmi a aj napriek svojmu postihnutiu sa skvele adaptovala v škôlke.

Podľa rodičov by jej teda pobyt v kempovom tábore nemal robiť žiadne problémy. A spočiatku to naozaj vyzeralo, že je všetko na dobrej ceste. Privítala ich veľmi milá animátorka a vypočula si ich priania.

Spočiatku so širokým úsmevom tvrdila, že nič z toho nie je problém, a že sa samozrejme na malú Luisu teší. Keď ju však otec priviedol, nastali problémy. Podľa nej je dievčatko špinavé, čo je skrátka a dobre problém. Nezapadala najskôr do štandardov, ktoré tu na deti kládli. Nasledovali výhovorky na vyťaženosť animátorov a na to, že nemajú dostatok personálu, ktorý by sa mohol Luise venovať samostatne.

Rodičia malej Luisy, Rémy a Caroline, už takých odmietnutí zažili celý rad, tentoraz sa s tým však nedokázali zmieriť. Svoju výpoveď teda napísali na Facebook, kde ju počas krátkeho času zdieľalo veľké množstvo ľudí. Popísali svoje sklamanie a trpké skúsenosti z mnohých iných situácií. Hovoria, že to vždy začína rovnako. Ľudia sa tvária prívetivo.

Tvrdia, že im samozrejme postihnutie ich dieťaťa nevadí, a že sú ochotní ho brať ako akékoľvek iné. Potom však vždy príde nejaké ALE. Nie je vaše dieťa dostatočne čistotné? Potom sa ospravedlňujeme, ale nejde to. A do rovnakej kategórie patrí aj absencia komunikácie (malá Luisa hovorí len málo), príliš veľký počet detí na akcii, nedostatočné vyškolenie dozoru a pod. A nakoniec to zakaždým končí rovnako – odmietnutím.

Aj keď sa ako spoločnosť tvárime, že postihnutí ľudia majú v našom svete rovnoprávne miesto, mnohokrát to tak nie je. A to platí aj pri spomínanom tábore. Otec Luisy si neskôr všimol, že je v jeho podmienkach za vetou „Prijímame deti od 3 do 11 rokov,“ drobným písmom dopísané: „okrem tých so zdravotným postihnutím.“

Choré deti sú teda odmietané paušálne bez toho, aby bol ktokoľvek ochotný na mieste individuálne vyhodnotiť ich situáciu. A to je rozhodne niečo, čo by sme mali zmeniť. Majú totiž rovnaké právo na plnohodnotný život ako my. Ale kým im budeme hádzať polená pod nohy, pôjde v ich prípade len o nesplnený sen.

Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.

Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!