V indickom štáte Radžastáne je Rajendra Singh považovaný za celebritu. Sám vlastnými rukami obnovil tok piatich riek, ktoré boli po desaťročia vyschnuté. Za svoju výnimočnú prácu a obetavosť si vyslúžil prezývku „vodný muž“.

Singh, ktorý na univerzite vyštudoval ajurvédsku medicínu, si odjakživa prial žiť na dedine a stať sa farmárom. Jedného dňa predal všetok svoj majetok, nasadol do autobusu a vystúpil až na poslednej zastávke, ktorou bola dedina Kisoro v kraji Alwar. Usadil sa tu a otvoril si tú ajurvédsku ordináciu. Lenže vzápätí zistil, že tým, kto najprv potrebuje liečiť, je miestna krajina.

Trpela totiž nedostatkom vody.

Miestne rieky a rybníky v posledných 60 rokoch dramaticky vyschli, čo donútilo miestnych farmárov opustiť doterajší spôsob obživy a presťahovať sa do miest. Dedina sa tak čoraz viac vyľudňovala a prakticky v nej zostali len tí, ktorí boli buď príliš starí alebo chudobní na to, aby si hľadali nový domov. Singh pocítil silnú túžbu dedinčanom pomôcť a rozhodol sa, že sa pokúsi priviesť vodu naspäť.

Vyprahnutá krajina bez vody

Od starých dedinčanov zbieral poznatky a skúsenosti o tradičných postupoch hospodárenia s vodou, ktoré Indovia v posledných niekoľkých desaťročiach opustili a namiesto toho čerpali podzemnú vodu z čím ďalej väčších hĺbok. Sing sa vrátil k budovaniu tradičných johadov, čo sú zásobníky na zber a skladovanie dažďovej vody, ktoré sa dajú postaviť z kameňa, hliny alebo betónu či čohokoľvek, čo je práve po ruke. Okrem toho tiež na potokoch a riekach budoval zemné hrádze na vyrovnanie prietoku.

Ako sa ukázalo, nádrže nazbierali vodu v období dažďov, takže ju potom mohli ľudia aj dobytok používať k svojej spotrebe po celý rok. Zachytená voda tiež pomaly vsakovala do zeme a dopĺňala tak podzemné zdroje vody.

S liečbou krajiny začal Rajendra Singh pred 15 rokmi.

Prvé dva roky pracoval Singh bez oddychu, vlastnými rukami staval nádrže aj hrádze, ale spočiatku u svojich spoluobčanov dosiahol len nepochopenie a posmech. Nevzdával sa však a s neutíchajúcim elánom pokračoval v práci. Keď potom ľudia okolo videli pozitívne výsledky, začali mu pomáhať. Trvalo však 15 rokov, kým sa podarilo vodný režim v krajine obnoviť a s tým aj vrátiť život do vymierajúcich dedín, lebo kde je voda, tam je aj život.

Od roku 1985 Singh vybudoval celkom 8 600 stavieb na zber dažďovej vody a priviedol vodu do viac ako tisícky dedín. Vďaka nemu sa podarilo oživiť päť vyschnutých riek, studne sa naplnili vodou a zlepšila sa schopnosť pôdy zadržiavať vodu. Hladina spodnej vody sa zvýšila o šesť metrov a lesný porast sa zväčšil o 33 percent. Ľudia, ktorí kraj predtým opustili, sa presťahovali naspäť a vrátili sa ku tradičnému vidieckemu spôsobu života.

To, čo Singh dokázal, možno považovať za skutočný zázrak. On sám v niečo také ani nedúfal. „Nemali sme v úmysle obnoviť rieku, o niečom takom sme nesnívali ani v tých najdivokejších snoch,“ priznal sa. Vo svojom úsilí ďalej pokračuje.

Tradičný johad

„Voda je veľmi emocionálna, spirituálna záležitosť,“ hovorí a poukazuje na to, ako rieka Arvari, ktorú už všetci považovali za stratenú, je teraz pre miestnych ľudí doslova svätá. Už o ňu nechcú nikdy prísť.

Zdroj: homelands.org

Zdieľajte tento článok a podelte sa s ním na Facebooku. Vďaka Vaším zdieľaniam máme chuť Vám prinášať nové DOBRÉ SPRÁVY na každý deň.