Keď ho rodičia prvýkrát videli, konali naozaj BEZCITNE a z nemocnice odišli bez neho: Po rokoch sa stal zázrak!

Reklamy

Tento chlapec menom Dima Kalekin pochádza z Ukrajiny. Na svojich biologických rodičov si nepamätá. Po narodení mu bol diagnostikovaný hydrocefalus.

Hydrocefalus vzniká hromadením neobvykle veľkého množstva mozgovomiechového (cerebrospinálneho) moku v komorách alebo v dutinách mozgu. Mozog doslova napučí, čo môže viesť k vývojovým, fyzickým a intelektuálnym poruchám. Hydrocefalus sa vyskytuje prevažne u detí a dospelých nad 60 rokov.

Keď ho rodičia prvýkrát videli, rozhodli sa konať bezcitne a z nemocnice odišli bez neho. Dima skončil v domove pre postihnuté deti v Krematorsku na východnej Ukrajine.

V jeho 4 rokoch Dima stále nevedel chodiť ani jesť príborom. Zamestnanci detského domova takmer stratili nádej, že sa chlapec bude vyvíjať normálne. Čudovali sa, že vôbec vedel rozprávať a že prežil tak dlho. Dima však prekvapil svet ešte viac.

Keď začiatkom roku 2014 vypukol na východe Ukrajiny vojenský konflikt, Dima sa zrazu ocitol v úplne inom nebezpečenstve. Spolu s tisíckami civilistov a ďalšími obyvateľmi sirotincov boli nútení hľadať bezpečné miesta v Krematorsku.

Sirotinec bol priamo uprostred sporných oblastí, ale ani jedna strana nechcela prevziať zodpovednosť za ich evakuáciu. Celý týždeň museli deti a personál behať z miesta na miesto bez jedla, vody a liekov. Nakoniec niekto zistil, ako blízko boli niektoré deti k smrti. Potom sa o nich postarali ukrajinské úrady.

Deti skončili v nemocnici v Charkove, druhom najväčšom meste krajiny. Keď lekári prvýkrát videli Dima, začali sa im po lícach kotúľať slzy.

Únik z vojnových zón ho skutočne zasiahol. Lekári si nemysleli, že nemá šancu prežiť vo vojnou zničenej krajine. Personál nemocnice sa cítil tak zúfalo, že kontaktoval kňaza, aby sa za Dimu pomodlil.

Šťastie sa však obrátilo v jeho prospech. Nakoniec sa ako zázrakom vyzdravel a on a ostatné deti sa dostali do nového sirotinca.

O pár týždňov neskôr daný detský domov navštívil manželský pár.  Ernest a Ruta Chavesovci pochádzali z amerického Vermontu a chceli si adoptovať dieťa, ktoré potrebovalo rodinu.

Počuli, ako vojna zasiahla krajinu a chceli pomôcť adopciou dieťaťa z regiónu. Keď videli Dimu, okamžite pochopili, že sa rozhodli správne.

Chceli si ho adoptovať. Keď Dima počul ich hlasy, jeho život sa opäť zmenil, ale tentoraz k lepšiemu.

V novej rodine mal aj súrodencov. Ernest a Ruta si predtým adoptovali sedem detí, boli teda skúsenými rodičmi.

Mali tiež veľa skúseností s vybavovaním všetkých potrebných papierov, takže Dima sa do novej rodiny dostal pomerne rýchlo.

Dva mesiace po tom, čo sa prvýkrát stretli v sirotinci na Ukrajine, sa Dima presťahoval so svojimi novými rodičmi do Spojených štátov.

Tam dostal aj nové meno – Zebadijs Chaves. Od prvého dňa v novom domove robil rýchle pokroky a už po pár dňoch sa naučil jesť lyžičkou. Rok po adopcii bol chlapec ako úplne nový človek.

Vedel rozprávať po anglicky aj vo svojom materinskom jazyku. Naučil sa aj chodiť vďaka pomocnému chodítku.

Vyšetrili ho aj lekári, ktorí sa domnievali, že chlapcov mozog choroba príliš nepoškodila. Tiež predpovedali, že chlapec má dobrú šancu na normálny vývoj.

Aký inšpiratívny príbeh! Chlapec má pred sebou ešte dlhú cestu, ale už to nie je ten chlapec v cele smrti, ktorého v nemocnici opustili vlastní rodičia. Našťastie sa našli ľudia, ktorí si ho pustili do srdca.

Zdroj Foto: Ernest Chaves/Facebook

Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.

Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!