Nikto nevie, odkiaľ prišiel, ale žiaci si tento deň budú pamätať dlhú dobu. Nikto presne nevie, odkiaľ prišiel tento milujúci ,hrdzavý kocúrik menom Tomb. Niet však pochýb o tom, že bol zaneprázdnený hľadaním dobrého miesta pre pokojný život.
Minulý mesiac sa Tomb prvýkrát objavil na území základnej školy v tureckom Izmire. Na rozdiel od väčšiny túlavých mačiek, ktoré sú trochu plaché, sa Tomb ukázal priateľský a otvorený: odvážne pristúpil k deťom s jasným úmyslom upútať pozornosť na svoju osobu.
To však nebolo všetko…
Niekoľko týždňov žil výlučne v školskom parku. A potom sa zjavne rozhodol, že je čas ísť do vnútra budovy, bližšie k teplu. Koniec koncov, je to skvelé miesto pre začatie nového života v porovnaní s ulicami!
„Išiel do našej učebne,“ hovorí učiteľka Ozlem Pinar Iwaskuová. „Žiaci boli nadšení.„ Tomb sa tak stal súčasťou vzdelávacieho programu tretej triedy.
Môže sa zdať, že zviera, ktoré putuje po učebni, je len objekt, ktorý odvádza pozornosť mladých žiakov, ale pani Iwaskuová mala pocit, že prítomnosť Tomba by mala opačný účinok.
Predtým sa žiaci behali po učebni a mimo nej. Teraz však majú nového priateľa, ktorý potrebuje pozornosť, čo im dáva príležitosť udržať sústredený prístup.
„Žiaci chodia do školy načas a starajú sa o domáce zviera,“ hovorí Iwaskuová: „To je pre nich dobré.“
Kocúrik má teraz bezpečné miesto na spanie a vlastné misky plné jedla a vody. Okrem toho si našiel nových priateľov, ktorí neboli ľahostajní k jeho osudu. Učiteľka už vzala Tombieho k veterinárovi, aby sa uistila, že je úplne zdravý a očkovaný proti chorobám.
Atmosféra v triede nikdy nebola taká príjemná.
Nanešťastie sa objavil problém..
Keď matka jedného zo žiakov zistila, že mačka sa voľne pohybuje vedľa jej dieťaťa, podala sťažnosť na školskú radu. Žena sa obávala možného rizika pre zdravie detí. V reakcii na jej výzvu vedenie školy učiteľke Iwaskovuovej oznámilo, že sa bude musieť rozlúčiť so svojím miláčikom.
Všetci boli v depresii: deti, učiteľka aj mačka.
„Našli sme dom pre Tombieho, snažili sme sa ho tam poslať na tri dni, ale nebol tam šťastný.“ Prestal jesť, „spomína Ivaskauová.
„Vzala som ho teda ku mne, ale ani tam sa necítil dobre.“ Priatelia zo školy dokonca písali povzbudzujúce listy svojmu chlpatému priateľovi.
Vzhľadom k tomu, že kocúrik je smutný, sa Ivaskuová rozhodla uverejniť túto smutnú históriu na sociálnych sieťach. Pár slov, ktoré písala o Tombovi, sa šírilo ako požiar. Príbeh bol široko, ďaleko propagovaný a dokonca vysielaný v televíznych správach. „Mnoho ľudí podporilo moju iniciatívu, vrátane mojich nadriadených, riaditeľa školy v Izmire.“
Dokonca aj matka, ktorá sťažnosť podala, nakoniec zmenila názor. Školská rada teda dovolila návrat chlpatého kocúrika späť do triedy.
Zdieľajte tento článok a podelte sa s ním na Facebooku, vďaka Vaším zdieľaniam máme chuť Vám prinášať nové DOBRÉ SPRÁVY na každý deň.