V dnešnom svete plnom stresu a chaosu si každý z nás občas potrebuje oddýchnuť a zrelaxovať. Jedným z najlepších spôsobov, ako sa upokojiť a pohladkať svoju dušu, sú príbehy. Príbehy majú silu nás previesť rôznymi emóciami a preniesť nás do inej reality. Existuje mnoho príbehov, ktoré nás môžu pohladkať na duši a priniesť nám pocit pokoja a harmónie. Práve také – skutočné a zo života, sme si pre vás dnes pripravili. 🙂
Dnes som si pomýlila číslo a nechtiac som otcovi poslala esemesku „Mám ťa rada“, ktorú som chcela poslať svojmu priateľovi. O chvíľu mi prišla odpoveď: „Tiež ťa mám rád. Otec.“ Bolo to strašne dojemné. Veľmi málokedy si hovoríme podobné slová.
Môj malý brat dnes prišiel ku mne do izby a ja som naňho húkol, nech vypadne, ešte som sa naňho ani nepozrel. Keď som sa k nemu otočil, videl som, že pre mňa umyl a na tanieriku mi priniesol višne…
Nedávno som šiel do antikvariátu. Chcel som si kúpiť knižku, ktorú mi kedysi v detstve niekto zobral. Knižku som našiel, otvoril – a nestačil som sa čudovať: bola to práve tá, ktorú mi vtedy vzali! Na prvej stránke bolo moje meno a starý otec podpis. To on mi vtedy knižku daroval. Stálo tam: „Pevne verím, že o mnoho rokov sa ti táto knižka znovu dostane do rúk a rád si ju prečítaš“
Dneska sme si s dedkom prezerali fotky a narazili sme na jednu naozaj veľmi starú, kde bol s babičkou. Babička umrela už pred niekoľkými rokmi. Na tom snímke spolu tancovali na nejakom večierku. Zrazu ma dedo objal a hovorí: „Pamätaj, že aj keď snáď niečo netrvalo večne, neznamená to, že to nestálo za to.“
Pätnásť rokov som pracovala ako detský výchovný poradca. Po rokoch som sa stretla s jedným z vtedajších svojich zverencov. Bolo to problémové dieťa, neustále naštvané a nespokojné. Raz som mu namaľovala Supermana a napísala niečo v tom zmysle, že super-hrdinovia sa nikdy nevzdávajú, a preto vždy zvíťazia. Dnes je ten chlapec hasič, zachraňuje ľudské životy. Asi polhodiny sme sa rozprávali a než sme sa rozlúčili, vytiahol diár a ukázal mi môj obrázok Supermana, ktorý mal stále schovaný.
Stopol som si taxi a na konci jazdy som zistil, že som si zabudol náprsnú tašku a nemám čím zaplatiť. V tej chvíli mával na moje taxi nejaký muž a keď prišiel k nám, zaplatil za mňa. Pýtal som sa, ako mu peniaze môžem vrátiť a on vytiahol vizitku s adresou a hovorí: „Nechajte ich tu“. Večer som sa na tú adresu vydal a keď som dorazil na miesto, zistil som, že tam sídli jedna charitatívna organizácia.
Raz som išla autobusom a vypadol mi telefón. Vôbec som si to nevšimla, vystúpila a išla domov. Až keď som si vyzliekala kabát, zistila som, že telefón nemám. Sadla som si a plakala. Zrazu klope na dvere mamička a podáva mi svoj mobil, že ma niekto volá. Ozval sa mužský hlas, že našiel môj telefón, a tak mi teda volá na mamino číslo. Dali sme si rande, aby mi mobil vrátil. A stretávame sa už dva roky.
Som predavačkou v obchode s dámskou konfekciou. Dnes k nám prišla dvojica, muž so ženou. On jej každý kúsok podrobne popisoval, potom s ňou šiel do kabínky, pomáhal jej s obliekaním a rozprával jej, ako jej ktorá vec pristane. Pani bola slepá. Skutočná láska skutočne prekoná každú prekážku.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!