Matku umiestnil do domova dôchodcov: Keď ju však navštívil, svoje rozhodnutie prudko oľutoval…

Reklamy

Naši rodičia tu jednoducho nebudú navždy. Všetci starnú a z tých vitálnych mladých ľudí sa postupom času začnú stávať staršie osoby, ktoré majú mnoho zdravotných neduhov a bolestí.

Taký človek väčšinou dôjde do bodu, keď potrebuje pomoc a nezvládne sa o seba starať sám. A v tom momente majú pomáhať deti.

Starosť o rodičov v dôchodkovom veku samozrejme nie je žiadna sranda a je potrebné mať trpezlivosť. Na druhú stranu, rodičia tiež musia mať trpezlivosť s deťmi, keď ešte nevedia chodiť, najesť sa, obliecť sa… A aj keď sa to naučia, tak im koľkokrát pomáhajú aj do ich dospelosti so všetkým, čo je práve potrebné.

Tento muž žil so svojou matkou, ženou a deťmi v jednom dome, keď sa jej jedného dňa rozhodol premiestniť niekam, kde sa o ňu bez námietok postarajú.

V momente, keď to svojej matke oznámil, mu nijako neoponovala, len v jej očiach sa zračil veľký smútok, ktorý však syn vôbec neregistroval.

Vtedy si žena spomenula na to, že kedykoľvek jej synovi nebolo dobre, vždy to na ňom spoznala. Vždy vedela, že sa niečo deje, ale on to z jej očí vyčítať nedokázal. Netrvalo dlho a mamička mala nový domov. Dlho syna nevidela, až sa ju raz rozhodol navštíviť a vtedy mu povedala, ako sa veci majú.

Akonáhle syn vošiel do domova, hneď spoznal, že veci nie sú tak, ako by mali byť. Jeho matka ležala na posteli a vyzerala tak slabo, ako ju ešte nevidel.

„Som chorá. V čase, keď si ma dal do tohto domu, mi zostávalo okolo pár mesiacov života. Ten čas sa však skrátil. Mám asi dva týždne.“

 

„Jediné, čo som vtedy chcela, bolo dožiť vo svojom dome a mať okolo seba milujúcu rodinu.“ povzdychla si. Muž bol v šoku a chvíľu nevedel, čo má na to povedať.

„Nič z toho si mi nepovedala, nevedel som, že ti zostáva tak málo času, mrzí ma to. Prečo si nič nepovedala?“

„Zdravú ste ma nechceli a ja som zasa nechcela niekde zostávať len z ľútosti, to by ma ponižovalo. Ale nebuď smutný, synu. Ja toto prostredie dokážem zvládnuť, ale bojím sa o teba, až ťa raz deti nechajú napospas aj napriek tomu, že ty im dáš všetko.“

Veľmi poučný príbeh, čo poviete? Premyslite si dobre, ak by ste niekedy zvažovali nad možnosťou dať vašich rodičov do domova dôchodcov, pokiaľ máte možnosť sa o nich postarať sami… Predsa len tu nebudú večne… Zdieľajte tento príbeh, ak súhlasíte!

Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.

Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!