Johanka z Leedsu bola mníška, ktorú do kláštora poslali už vo veľmi mladom veku jej rodičia. V stredoveku to bola pomerne obvyklá prax. Johanka ale odmietala zasvätiť celý život modlitbám a prácou v kláštore a chcela získať slobodu.
Pustila sa preto do riskantnej hry.
Na príbeh Johanky z Leedsu sa prišlo pri digitalizácii záznamov Yorkského opátstva z rokov 1304-1305. Johanka žila v kláštore, ale zrejme sa rozhodla tento zbožný a trochu nudný spôsob života opustiť. To ale bolo v stredoveku absolútne nemožné a malo to vážne dôsledky. O jej zámere sa dozvedeli predstavení vrátane arcibiskupa Williama Meltona, ktorí boli pochopiteľne pobúrení a nič podobné nehodlali pripustiť.
Johanka sa preto musela uchýliť k veľmi nebezpečnej hre. Vytvorila umelú pannu, ktorú obliekla, aby vyzerala ako ona sama. Predstierala potom dlhodobé nevoľnosti, aby presvedčila ostatné členky benediktínskeho rádu, že je ťažko chorá.
Nakoniec predstierala smrť. Miesto seba do hrobu pri kláštore umiestnila len svoju figurínu.
Práve znesvätenie posvätného hrobu doslova rozhnevalo arcibiskupa Meltona, ktorý si zapísal, že jej duša bude navždy blúdiť a nedôjde nikdy k jej spaseniu.
To už ale bola Johanka na úteku a podarilo sa jej dostať do tridsať míľ vzdialeného mesta Beverley. Mleton písal o tom, že tam prepadla hriechu a skazenému spôsobu života. V skutočnosti ale bola Johanka len ambiciózna a snažila sa žiť svoj život vo svete, kde ženy mohli len rodiť deti alebo byť v kláštore. Prostitúcia samozrejme tiež bola riešením a Meltonove slová to naznačujú, ale môže ísť len o dodatočnú horkosť nad útekom jednej z jeho ovečiek.
Príbeh Johanky z Leedsu naznačuje, že aj v hlbokom stredoveku zviazanom tradíciami sa čas od času našli ženy túžiace po emancipácii a hľadaniu vlastnej cesty a slobody. Johanka veľmi riskovala a porušila pravidlá, aby to dosiahla.
Zdroj: allthatisinteresting.com
Zdieľajte tento článok a podelte sa s ním na Facebooku, vďaka Vaším zdieľaniam máme chuť Vám prinášať nové DOBRÉ SPRÁVY na každý deň.