Učiteľ z Grécka začína svoj príbeh úprimným priznaním – vie, že sa jeho koniec blíži, pretože odmietol liečbu. Nikdy v živote nezačal fajčiť, a to ani jeho manželka ani nikto z jeho okolia, pretože pracoval v školstve.
Cíti sa vyrovnaný s predstavou o smrti a nechce podstupovať ďalšie liečby. Považuje to za márne, pretože aj napriek zdravému životnému štýlu ochorel na agresívnu formu rakoviny. Zvažuje, či by liečba vôbec niečo zmenila.
Učiteľ a jeho spoveď
Učiteľ hovorí o svojom perfektnom živote a tvrdí, že mu nič nechýbalo.
Má skvelú manželku, ktorú stále po 23 rokoch miluje a jeho srdce stále tlčie rýchlejšie, keď ju vidí. Jeho jediná dcéra je pre neho príkladom krásy a dobra a pripomína mu jeho lásku k manželke. Celá rodina si veľmi dobre rozumie a cítil sa istý, že má pred sebou ešte veľa času, pretože ich finančná situácia bola stabilná a dcéra bola úplne samostatná.
„Bol som zrodený byť učiteľom,“ pokračuje muž vo svojom rozprávaní o tom, ako je pre neho trieda a jednotliví žiaci dôležití.
Každý rok sa menili tváre, myšlienky a prístupy študentov, ale vždy prinášali nové nápady, ktoré učiteľa posúvali ďalej. Učiteľ si veľmi vážil svoju prácu a cítil, že jeho študenti si ho tiež vážia. Bol skvelým učiteľom, ku ktorému sa študenti obracali, keď potrebovali pomoc. Navyše bol schopný cítiť, kedy mali študenti problémy, a vždy bol pripravený počúvať a pomôcť.
Život muža plynul podľa jeho najlepších predstáv. Teda len do doby, než navštívil lekára, pretože ho boleli pľúca a často trpel dýchavičnosťou. Ten okamih zmenil celý jeho život.
„Teda lepšie povedané, život pre mňa skončil.“ Verdikt lekárov bol úplne fatálny. Rakovina pľúc, 4. štádium. „Už nie je šanca,“ pomyslel si a zrazu nebolo cesty späť. Rakovina v pokročilom štádiu sa rozšírila do okolitých orgánov a podľa odborníkov neexistovala ani najmenšia šanca na uzdravenie.
S liečbou rok, bez liečby šesť mesiacov utrpenia.
„Nikto nemyslí v takom veku na koniec, ale prišlo to,“ dodáva muž, ktorý mal pocit, že stále má dosť času na to či ono, ale zrazu nemal žiadny. Nemal čas na návštevu dlhoročných priateľov alebo na cestu okolo sveta, zrazu nezostával čas vôbec žiadny. To si málokto uvedomuje, že môže nastať okamih, keď už neuvidia priatelia, neochutná nejaké jedlo alebo nevycestuje do zahraničia. „Ako sa to stalo, že už predo mnou nie je nič?“ pýtal sa sám seba, keď sa rozhodoval, či sa liečiť alebo naopak liečbu ukončiť a dožiť.
„Nepomáhajú nadávky, krik ani agresívne výlevy, pretože „tým sa stávate niekým, kým vlastne nie ste, beh osudu rovnako nezmeníte,“ dodáva muž, ktorý sa rozhodol, že už nesmie stratiť ani drahocennú sekundu svojho života.
A to je to, čo si uvedomil, keď ochorel. Predtým žil tak, ako každý, pretože mal jasne dané úlohy a život pod kontrolou.
„Teraz som nemal zrazu nič,“ odpovedá muž na otázku, čo mu vlastne zostalo.
„Ľudia žijú, ale život si neužívajú, stále niečo nechávajú na potom,“ hovorí muž, ktorý má pred sebou posledných niekoľko mesiacov pred sebou.
„Rozhodol som sa neliečiť úplne dobrovoľne, pretože neexistuje žiadny reálny zázrak, ktorý by mi mohol pomôcť, nechcem tráviť posledné hodiny chemoterapiami. Nechcem liečbu, pretože nechcem stráviť posledné okamihy v nemocnici, ale so svojimi blízkymi.“
U muža, o ktorom sa hovorí v médiách, sa objavila rakovina pľúc, ale nebol fajčiar ani on, ani jeho rodina. Rakovina bola odhalená až po tom, čo pociťoval bolesti v chrbte a na hrudi. Ako učiteľ nebol vystavený prostrediu, kde by bol pasívnym fajčiarom. Pre mnohých bolo prekvapením, že práve on bol postihnutý touto formou rakoviny.
Rakovinu pľúc môže spôsobiť rôzne faktory, ako napríklad znečistenie ovzdušia, nebezpečné chemikálie vrátane azbestu, arzénu, pesticídov, radónu, vysoká prašnosť a chemické výpary. Pasívne fajčenie je ďalším rizikovým faktorom, ale to nie je prípad tohto gréckeho učiteľa.
Aj keď nikdy nefajčil, jeho pľúca sa pred rakovinou neubránili.
Rozhodol sa nepodstúpiť liečbu a namiesto toho stráviť svoj zvyšný čas s rodinou a priateľmi.
Jeho posolstvo pre ostatných je, že život nie je samozrejmý a preto by sme nemali čakať na to správne obdobie, ale mali by sme žiť plnohodnotne už teraz.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!
