Pre rodičov nie je nič horšie ako smrť dieťaťa. Veď oni by mali pochovať nás, nie my ich. Kristyn Johnson však zo dňa na deň prišla o svoje milované 8-mesačné bábätko.
Táto žena zdieľala fotografie svojho mŕtveho dieťaťa, aby ochránila ostatných rodičov pred touto zákernou chorobou.
Kristyn je dnes 26-ročná žena, ktorá pred rokmi porodila svoje tretie dieťa. K dvojičkám pribudol malý chlapec menom Mayson. Keď malo bábätko osem mesiacov, zasiahla celú rodinu nepredstaviteľná tragédia.
Strašnú správu sa matka dozvedela okolo 9. hodiny ráno. V ten deň odišla z domu a deti nechala v opatere ich otca a starej mamy. Zrazu jej zazvonil telefón. Bola to jej matka, plakala. Povedala, že s Maysonom nie je niečo v poriadku. Žena si najskôr myslela, že je len chorý. Nečakala, že to bude taký náhly záchvat choroby.
Po príchode záchranárov vysvitlo, že otec dieťaťa sa snažil dieťa zobudiť, ale chlapec nereagoval. Mayson nedýchal, modral, nejavil známky života. Lekári robili, čo mohli, no chlapec po mnohých pokusoch o resuscitáciu zomrel.
Syndróm náhleho úmrtia dojčiat
Ukázalo sa, že príčinou smrti dieťaťa bol takzvaný SIDS alebo syndróm náhleho úmrtia dojčiat. Ide o nečakanú smrť dieťaťa, ktoré bolo doteraz úplne zdravé.
Jeho mamička hovorí: „Pamätám si, ako som vbehla na recepciu nemocnice s plačom a prosila o pomoc pre svojho syna. Keď ma vzali na oddelenie, vošiel doktor, pozrel mi priamo do očí a povedal slová, ktoré mi zlomili srdce: „Súcitím s vami.“ Každá časť mojej duše bola úplne zničená. Cítila som, že sa rozpadám, kúsok po kúsku,“ spomína na tieto dramatické chvíle chlapcova mama.
V nemocnici ju zobrali na oddelenie, kde ležal jej syn. Bol taký pokojný, ako keby spal. Žena ho naposledy vzala do náručia. Nemocnica jej umožnila takzvané rozlúčkové fotenie. Takto sa chcela matka vyrovnať so stratou svojho dieťaťa.
Boli to výnimočné chvíle. Náhla smrť jej syna ženu hlboko zasiahla. Matka si spomína, že jej dieťa bolo výnimočné:
„V jeho očiach som pre neho videla svetlú budúcnosť. Videla som všetko: jeho narodeniny, ako sa naučil bicyklovať, ako išiel na maturitný ples, či ako sa zamiloval. Tak veľmi mi je ľúto, že to neuvidím aj v skutočnosti.“
Žena aj po dlhšej dobe priznáva, že žije v šoku a zúfalstve. Prešla rôznymi štádiami smútku. „Pri pohľade na tieto rozlúčkové fotografie som si ale uvedomila, že môžem využiť svoje skúsenosti na to, aby som ukázala ostatným pozostalým rodičom, že nie sú sami.“
Žena spustila špeciálnu kampaň na založenie neziskovej organizácie. Takto chce zvýšiť povedomie ľudí o SKMS. Okrem toho chce z celého srdca podporovať pozostalých rodičov.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!