Kým v Japonsku je karate tradičným športom, počas ktorého sa pracuje s energetikou tela, v Sovietskom zväze to bolo inak. Toto bojové umenie tu bolo krvavým súbojom sily určené nie k sebaobrane, ale k zničeniu nepriateľa. A pravidlá? Žiadne.
Rozkvet popularity karate v Sovietskom zväze sa datuje do 70. rokov 20. storočia. Vtedy sa začali otvárať školy karate; v tej centrálnej sa o jedno miesto uchádzalo až 200 ľudí. Odhad jedincov, praktizujúcich v tej dobe karate, bol okolo 6 miliónov.
Lenže vtedy ešte nikto netušil, že tento krásny bojový šport dostane čoskoro stopku.
Prvým, zdanlivo marginálnym problémom bolo to, že karate nebolo populárne iba medzi bežnými smrteľníkmi. Veľkej pozornosti sa mu dostávalo od športovcov všetkého druhu, obľúbili si ho predovšetkým boxeri, džudisti alebo aj hokejisti, ktorí svoje pôvodné športy zavesili na klinec a karate ich úplne pohltilo. To začalo brzdiť Sovietsky zväz ako jednu z olympijských veľmocí v hokeji, boxu či džude. V týchto disciplínach boli Sovieti veľmi šikovní a zdatní a zakladali si na nich medzinárodnú prestíž. Karate ale nebolo v tom čase olympijským športom.
Ďalšia vec, čo sovietskej vláde vadila, bola spojitosť karate so svetom podsvetia, kde sa stalo obľúbeným prostriedkom na vybavovanie účtov medzi gangami. Sovietska polícia nebola pripravená čeliť takýmto formám násilia a situácia sa často vymykala kontrole. Kremeľ sa navyše obával, že z mládeže praktizujúcej karate vyrastú násilníci, ktorí budú ohrozovať stabilitu sociálneho prostredia. Ostatne politika v tomto období bola značne konzervatívna (pri moci bol Leonid Brežnev) a pozorne sa kontrolovalo všetko, čo mohlo byť použité ako zbrane, vrátane bojových športov.
Výučba karate v Sovietskom zväze totiž prebiehala dosť brutálne, a to pochopiteľne ovplyvnilo všetkých absolventov drsných kurzov.
O krv nebola núdza, vyučovacie metódy boli prísne a nekompromisné; o nejakej práci s energetikou a duchom tela nemohlo byť ani reči. Okrem vypracovania sily sa trénovala aj precíznosť úderov. Išlo teda o to, aby bol nepriateľ zasiahnutý presne a efektívne. Z krásneho tradičného športu sa vo Zväze stala krvavá smršť.
Ako sa hovorí: ľahšie je niečo zakázať než kontrolovať, a tak nie je divu, že všetko nakoniec skončilo oficiálnym zákazom karate v roku 1981. Na jednej strane z vyššie uvedených dôvodov a jednak pretože Zväz nechcel podporovať tak „nevhodnú“ aktivitu. Prevádzkovanie športu bolo prísne zakázané a ten, kto ho nelegálne učil, mohol poputovat do väzenia až na päť rokov. Iba agenti KGB a niekoľko špecializovaných policajných jednotiek mali povolenie praktizovať karate.
Na znovuzrodenie v Rusku si karate muselo počkať až do perestrojky, teda konca 80. rokov a začiatku 90. Tak zlaté časy, ako v 70. rokoch, ale karate v Rusku už nezažilo.
Zdroj: rbth.com
Nezabudnite dať LIKE na našu Facebook stránku, ak chcete vidieť nové články každý deň.