Jedného dňa syn vzal svojho starého otca do reštaurácie na večeru. Otcovi, ktorý bol už veľmi starý a chorý, padali kúsky jedla na košeľu a nohavice.
Ďalšie osoby v reštaurácii sa na neho znechutene dívali a ukazovali na neho, ale syn si z toho nič nerobil.
Keď dojedli, syn, ktorého celá situácia vôbec nevyviedla z miery, vzal otca na záchod, utrel mu jeho vrásčitú tvár, namočil škvrny na košeli a nohaviciach, učesal ho a upravil okuliare.
Vrátili sa do miestnosti, kde nastalo hrobové ticho. Všetci sa na nich pozerali a čudovali sa, ako je možné sa takto na verejnosti strápniť.
Znovu sa posadili, syn požiadal o účet, zaplatil a potom s otcom zamierili k východu.
Jeden z hostí reštaurácie, tiež starší muž, pristúpil k nim a spýtal sa: „Nenechali ste niečo?“. Syn odpovedal: „Nie, pane.“ A starý muž odvetil: „Ale nechali ste! Vy ste tu nechal lekciu pre každého syna a nádej pre každého otca.“
Všetci v reštaurácii stíchli
Dobré skutky sa k nám vrátia.
Ak chceme, aby o nás naše deti starali, sami by sme sa mali postarať o našich rodičov a blízkych.
Je to zároveň naša povinnosť a česť.
Zdieľajte tento článok a podeľte sa s ním na Facebooku, vďaka Vaším zdieľaniam máme chuť Vám prinášať nové DOBRÉ SPRÁVY na každý deň.
zdroj: podaj.to