Mike je otcom troch detí – dvoch dcér a jedného syna. Namiesto dochádzky do zamestnania sa stará o svoje deti a všetko opisuje na svojom blogu Daddy Fishkins.
Často si robí srandu, že „sa ocitá na pokraji šialenstva“. Veci sa majú tak, že Mike, ktorý bol kedysi naozajstný „tvrďák“, dnes mimoriadne nežným a milujúcim otcom.
Mike na svojej stránke písal o najťažšej práci na svete. Jeho ospravedlňujúci list bol adresovaný všetkým matkám, ktoré sa rozhodli zostať v domácnosti, a na internete mal senzačný úspech.
„Musím sa ospravedlniť všetkým ženám, a najmä tým, ktoré sa ako matky rozhodli zostať v domácnosti. Mnoho mužov si myslí, že oni rodinu zabezpečujú finančne, a matky len zostávajú doma s deťmi a celý deň… v istom zmysle… buď nepracujú rovnako usilovne ako oni, alebo jednoducho len sedia a celý deň nič nerobia.
V tomto smere tiež trochu cítim vinu. V minulosti som sa sám často pýtal svojej manželky, prečo niektoré veci v domácnosti neurobila včas. Neraz som si myslel, že to musí byť tak fajn sedieť doma a celý deň sa pozerať na televíziu.
Ako veľmi som sa mýlil? Viac to ani nešlo…
Posuňme sa dopredu o niekoľko rokov. Dnes moja žena chodí každý deň do kancelárie a ja zostávam doma s deťmi. Spočiatku som si myslel, že si zavediem nejaký šikovný systém, aby som všetko, čo musím urobiť, urobil rýchlo. Jednou z prvých vecí, ktoré som urobil, bola zmena v spôsobe ukladania produktov v chladničke a v skrinkách.
V chladničke bolo všetko uložené v rade, etiketami čelom, podľa typu jedla atď. Bol som na seba pyšný. Viete, ako vyzerá moja chladnička dnes? TAKTO!
Myslel som si, že to bude jednoduché. Po celkom dobrom začiatku som si myslel, že sa mi podarí udržať domov v čistote, vyprať a nakoniec privítať manželku večerou na stole, až príde z práce. Dnes, keď sa pozerám späť, sám neviem, ako je možné, že sa mi to podarilo tak dlho udržať.
Vidíte, problém je v tom, že som nevzal do úvahy prekážky a každodenné výzvy, ktoré sa objavia, keď sú doma deti, o ktoré sa musíte postarať. Chcel som to detailne popísať, aby ste videli, ako vyzerá môj deň a čo som mal na mysli:
6:00: Vstal som, priniesol som manželke kávu, syna som poslal do sprchy, zbalil som ho, skontroloval som, či má urobené domáce úlohy a či si umyl zuby.
6:45: Vzal som syna na autobusovú zastávku
7:01: Prekročím prah domova a počujem, ako sa trojročná sťažuje a plače, pretože chcela dostať palacinky a džús. Rada raňajkuje v posteli a pozerá sa pritom na televíziu.
7:02: Dostala palacinky a džús, naopak ja od nej za to niekedy dostanem úsmev, ale nie vždy…
7:15: MYSLÍM na to, že by som sa chcel osprchovať. Ale nemôžem.
7:30: Manželka odišla do práce
7:30-9:00: V tomto časovom bloku robím rôzne veci. Niekedy sa s dievčatkami vraciam na chvíľu do postele. Ak sa k nim nevrátim, tak vstanú už o 7:30 hod, no a buďme úprimní, nie som schopný si poradiť s dvoma dievčatami a ich drámami, keď sú nevyspané a protivné už na poludnie, pretože čoskoro vstávali. Okrem toho, každý deň do polnoci pracujem, takže mi ten dodatočný spánok príde veľmi vhod. Hoci nie vždy sa mi darí si oddýchnuť, pretože čo 15 minút do mňa niekto kope, dievčatká po mne skáču alebo požadujú cumlík.
9:00 Dostávam objednávku (asi si myslia, že som čašník z ich obľúbenej reštaurácie) od trojročnej, že chce „kúsky kurčaťa a džús“. Vzápätí po tom, čo odpoviem, že na kura a džús je príliš skoro, sa okamžite vrhne na podlahu a plače, kým… a teraz pozor… nedostane kura a džús. Tringelty bohužiaľ nedostávam.
9:05 Pokúšam sa sadnúť si s notebookom na pohovku s trochu márnou snahou trochu pracovať.
9:06 Mladšia dcérka „raňajkuje“ kúsky kurčaťa a džús a sedí mi pritom na hlave.
9:17 Výmena plienky,
9:20 Znovu sedím na pohovke,
9:21 Bol som požiadaný, aby som pustil Sponge Boba.
10:30 Mladšia dcéra spí, zatiaľ čo staršia sa pozerá na televíziu, hrá sa s hračkami a čo 20 sekúnd mi kladie nejakú otázku.
10:35 Konečne sa sprchujem.
10:45 Výmena plienky (smrdiaci variant).
11:00-12:00 Darí sa mi trochu pracovať
Poznámka: poludnie je už tu a ja som stále neurobil nič z domácich prác.
12:00-12:30 Deti obedujú, prekvapenie: kura to nie je! Medzitým sa pokúšam urobiť všetko pre to, aby kuchyňa zostala čistá počas prípravy ich sedemchodového menu.
12:30-14:00 Nakoniec upratujem kuchyňu a periem. Keď mám to šťastie, môžem ešte pozbierať časť z 19 000 hračiek a kociek povaľujúcich sa na podlahe v obývacej izbe. Keď mám výnimočné šťastie, podarí sa mi prejsť obývačkou bez toho, aby som šliapol na jednu z tých hrozne špicatých hračiek, ktoré sú podľa výrobcu bezpečné pre deti. Podobá sa to prechodu cez mínové pole v dome plnom nepriateľských teroristov.
14:00-14:30 Obliekam dievčatká a ideme na zastávku. Áno, DOSIAĽ BOLI STÁLE V PYŽAME.
14:30-15:00 Na zastávke sa dievčatká hrajú a čakajú, kým príde ich brat zo školy.
15:00-16:00 Dievčatká si idú zdriemnuť a syn odchádza do svojej izby. Kuchyňa je opäť v žalostnom stave kvôli príprave desiat a prehľadávaniu skriniek. Niekedy sa mi podarí počas tejto hodiny chvíľku pracovať. Ale nie vždy.
16:00-17:00 Rozdeľujem od seba dievčatká a syna, pretože sa znovu hádajú o nejakú úplne nezmyselnú vec napr. ktorá časť domu je koho.
17:00-18:00 Pomáham synovi s domácou úlohou, upratujem dom, vytieram podlahu a pripravujem večeru.
18:00 Moja žena sa vracia a večeriame. Po väčšinu dní som príliš „hotový“ na to, aby som sa detailne vypytoval, ako prebiehal jej deň. A niekedy bývam natoľko frustrovaný, že si idem zjesť večeru sám na terasu.
Poznámka: Takto vyzerá DOBRÝ deň. Každý deň je iný. To som nespomenul dni, kedy tu máme choroby, rodinné hádky, kedy tu vládne najrôznejší neporiadok, dni, kedy musím stavať hrady z kociek, vytierať šampón z podlahy, čistiť misku pre psa od sprchového gélu, ukladať oblečenie, ktoré deti rozťahujú po celom dome. Nezmienil som sa o kalužiach moču, ktoré vznikajú, keď si dieťa strhne plienku a vyciká sa na podlahu, o očistu, ktorú musím deťom vykonať uprostred dňa, pretože jedno z nich sa rozhodlo, že vbehnúť do kaluže blata je obrovská zábava, o opätovnom vešaní strhnutých závesov, zasúvanie vytiahnutých zásuviek späť potom, čo deti zistili, že sa dajú vytiahnuť a dá sa v nich jazdiť po dome, a tak ďalej.
Ktokoľvek sa vracia z práce domov, nech je to manžel alebo manželka, nemá ani tušenie, čo ich druhá polovička musela po celý deň robiť.
Raz, napríklad, moja žena prišla z práce a ja som bol pred domom na príjazdovej ceste a díval som sa, ako sa dievčatká vonku hrajú. Bol krásny deň, tak som sedel na stoličke a pozoroval som ich. Manželka vystúpila z auta a spýtala sa „čo bude na večeru“. Povedal som jej, že som čakal na ňu, pretože som chcel, aby sa dievčatká mohli hrať vonku. Ona sa na mňa pozrela a povedala, citujem: „Nie je s tebou v poslednej dobe niečo v neporiadku?“
Vážne!?!? Práve som strávil 12 hodín s 3 netvormi po celý deň a potrebujem niekoľko minút pre seba, aby som sa nadýchal čerstvého vzduchu, a keď sa moja žena vráti domov, čo je prvá vec, ktorú mi povie??
Na záver by som sa chcel úprimne ospravedlniť všetkým ženám, ktorým som povedal niečo negatívne na tému zostať v domácnosti alebo som o tom žartoval. Nie je to ľahké. V skutočnosti to je najťažšia práca, akú som kedy mal. Samozrejme, že sú aj úžasné okamihy, ale sú to aj obrovské výzvy a veľa stresu. Udržať to všetko pohromade, za to si aspoň väčšina žien zaslúži fľašu dobrého vína.
S úctou
Otec, ktorý zostal v domácnosti,
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho medzi svojimi priateľmi a rodinou a šírte radosť a šťastie vo svojom okolí.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!
