Kým Naši rodičia žijú sme ich deti! A ich strata je ranou do konca života, bez ohľadu na to, aký je človek starý.
Výskum potvrdzuje, že smútok zo straty rodičov môže skutočne zmeniť prácu nášho mozgu a spôsobiť dlhodobé fyzické následky.
Za pocit bolesti a smútku v našom mozgu sú zodpovedné cingulárny gyrus, frontálna mozgová kôra a mozoček. Sú tiež zodpovedné za spomienky, spánok a chuť k jedlu.
To vysvetľuje, prečo, keď sme v stave hlbokého smútku alebo depresie, sme konfrontovaní s poruchou spánku a chuti do jedla.
Strata rodičov v skoršom veku spôsobí u človeka náhly zármutok, ktorý môže viesť k hnevu a depresii.
V prípade, že máme čas pripraviť sa na stratu rodičov, keď je napr. Otec alebo matka chorá, nám pomáha ľahšie prijať a spracovať tento druh zármutku.
Strata rodiča môže viesť k zvýšenému riziku dlhodobých emocionálnych a mentálnych problémov, ako je depresia, úzkosť a užívanie návykových látok.
Strata rodičia v detstve tieto šance ešte viac zvyšuje.
Približne jedno z 20 detí mladších ako 15 rokov prišlo jedného alebo oboch rodičov.
Keď príde na smrť jedného z rodičov, neexistuje taká vec ako je fráza „musíš si tým prejsť.
Bez ohľadu na to, aký vzťah ste s rodičmi mali, alebo aký druh rodičia to boli, zmení nás to hlboko a navždy – mentálne, fyzicky a emocionálne, po zvyšok nášho života.
Chýbate Nám, drahí rodičia.
zdroj: zenyvedia.sk
