Rodičia detí so špeciálnymi potrebami sa denno-denne stretávajú a pohľadmi, ukazovaním a ohováraním ich poza ich chrbát…
Deti si ale nezaslúžia, aby na ne niekto zízal a ohovárali ich – nemôžu predsa za to, že majú zdravotné postihnutie.
Leah je mama, ktorá je na takéto klebety zvyknutá. Jej syn je na invalidnom vozíku a používa špeciálne ortézy. Vyzerá inak ako ostatné deti v jeho veku, čo si všimli aj dvaja chlapci v reštaurácií, kde sa boli najesť. Títo dvaja chlapci na neho ukazovali prstom a šepkali si, čím prinútili ich matku, aby im pripomenula, že to nie je zdvorilé a nemalo by sa to tak robiť.
Ich matka potom urobila niečo veľmi nečakané, čo dojalo Leah k slzám. Zobrala synov k chlapčekovi na vozíčku a predstavila mu ich. Leah, ktorá to celé sledovala sa rozhodla o celý príbeh podeliť na Facebooku.
Prečítajte si úprimné slová napísané nižšie.
„Cítila som sa trápne a bolo mi smutno, keď váš asi 5-ročný syn ukázal na môjho syna, ktorý je na invalidnom vozíku, a zakričal: Mami, pozri sa na toho chlapca! Prečo je taký? Samozrejme, brala som to s rezervou, pretože je len dieťa. Ale to, čo ste spravili vy…“
„Naklonili ste sa k nemu a aj jeho 3-ročnému bratovi, a dohovorili im, aby také veci nehovorili a neukazovali na nikoho prstom. Ale ako to už býva, deti sú veľmi zvedavé a neustále sa pozerajú a nahlas pýtajú, slovo „prečo“. Tak to bolo aj s mojim synom. Prečo, je iný? Pýtali sa vás znovu.“
„Vy ste sa zhlboka nadýchli a spravili ste niečo, na čo do svojej smrti nezabudnem.“
„Priviedli ste k nám svojich chlapcov a povedali ste: „Som si istá, že budú dobrými priateľmi. Vaši chlapci sa predstavili môjmu synovi a ten sa hneď začal neopísateľne krásne usmievať – začal aj rozprávať.“
“Radosť na jeho tvári mi vohnala slzy do očí. Miluje deti v jeho veku, ale žiaľ tie isté deti v jeho veku sa za ním boja prísť a porozprávať sa s ním. Vaši chlapci sa ho pýtali na hračky, na invalidný vozík, prečo mu nefungujú nohy a prečo tak drží ústa. Dali ste si čas naučiť svojich synov niečo nové a pomohli ste im pochopiť, čo to znamená byť iný. Že sa netreba báť rozdielov. A že je veľmi dobré klásť otázky otvorene, a nie v zákulisí a poza chrbát.“
„Veľmi vám ďakujem, že ste dali môjmu synovi príležitosť komunikovať s vašimi deťmi. Ďakujem, že ste mamou, ktorá sa snaží svoje deti učiť a vzdelávať, namiesto toho, aby ste sa ich len snažila umlčať. Matky detí so špeciálnymi potrebami si potrebujú vypestovať hrubú kožu – sme zvyknuté, že na nás cudzí ľudia hľadia a šepkajú si o nás. Práve preto je niečo také, čo ste urobili vy, pre nás niečím úžasným. Ďakujem vám!“
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!