„Som sirota z veľkej rodiny, celé detstvo som prežila v detských domovoch a internátoch,“ hovorí Karina. „Keď sa ma opýtali, kde sú moji rodičia, odkiaľ pochádzam, odpovedala som: Neviem.“
Predstavte si, že ste rodina a nemáte dostatok financií. Žijete v schátranom malom dome, ktorý vyzerá, že každú chvíľu spadne priamo na vás. Máte deti, ktoré tam s vami musia žiť, ale rozhodne to nie je vhodné prostredie.
Aj napriek tomu si „robíte“ ďalšie deti, až ich máte 8. Potom vám dom nakoniec spadne na hlavu, resp. sa zbúra, a vy nemáte, kde zložiť hlavu.
Idete na radnicu pre pomoc, ale tam vám nepomôžu… Niečo veľmi podobné sa stalo v ruskom meste Čeľabinsk.
Početná rodina prišla uprostred noci na radnicu mesta a žiadala o pomoc. Dovtedy žila v kasárňach v malej búde, ale tá sa bohužiaľ zrútila.
Človek by si povedal, že im určite pomohli a poskytli im strechu nad hlavou. Bolo tomu však inak. Miestni totiž túto rodinu veľmi dobre poznali a vedeli tak, že akákoľvek pomoc by bola zbytočná.
Úprimne im bolo ľúto všetkých detí, ale rodičov nie.
V minulosti si rodina kúpila starý domček s malou rozlohou.
Dôvodom, prečo im úradníci nechceli poskytnúť pomoc je otázka, prečo majú toľko detí, keď žijú len na malom priestore? Všade hovorí, ako ich miluje, ale skutočnosť je iná.
Keby ich milovala, nemala by ich toľko, pretože by vedela, že im nebude môcť poskytnúť poriadny život.
Práve tieto fakty presvedčili úradníkov, aby odstúpili od možnosti rodine pomôcť.
Rodičia by si to nevážili a len by to zneužili vo svoj prospech. Keby dostali nový dom, pravdepodobne by si zaobstarali ďalšie deti, len aby nemuseli pracovať.
Takýto prístup je naozaj zarážajúci.
Bohužiaľ je takých rodín po celom svete veľa, a aj v našej krajine takých nájdeme.
Rodina žije z almužny – na týždeň v Moskve sa Karine podarí vyzbierať 1 200 – 1 500 rubľov. /cca 17 eur/ Tieto peniaze sotva stačia na jedlo. Karina kupuje väčšinou len chlieb, cereálie a cestoviny.
