Táto žena porodila 44 detí: Opustil ju manžel, o deti sa stará sama a dokazuje, že sa dá prežiť aj za tých najťažších podmienok

Reklamy

Šesť dvojčiat, štyri trojčatá a päť štvorčiat – s takým skóre sa môže chváliť štyridsaťročná Mariam Nabatanzi z ugandskej dediny Kasawo. Za nezvyčajne vysokým počtom detí stojí genetická porucha.

Reklamy

         

Pôrod prežila síce “len” pätnásťkrát, detí sa jej ale narodilo štyridsať štyri. Tridsať osem z nich prežilo do dnešných dní. Svoje prvé dieťa Mariam Nabatanzi porodila v trinástich, rokoch potom, čo bola donútená sa vydať za štyridsaťročného muža vo svojich 12-tich rokoch.

Nazvali to manželstvo, ale Mariam ani nevedela, čo sa deje, kým ju nenechali v dome muža. O rok neskôr mala svoje prvé bábätká, dvojčatá, ďalší rok, trojčatá a ďalší rok to boli štvorčatá.

“Už v útlom veku som musela riešiť povinnosti dospelých. Myslím, že od tej doby, čo som sa narodila, som nikdy nezažila skutočnú radosť,” rozpráva Nabatanzi.

Ju samotnú v detstve opustila vlastná matka. Tá nevlastná zabila päť jej starších bratov tým, že im do jedla primiešala sklo. Mariam prežila len vďaka tomu, že práve nebola doma. “Mala som vtedy sedem rokov, bola som príliš malá na to, aby som chápala, čo sa stalo. Všetko som sa potom dozvedela od príbuzných.”

Jej neobvyklú plodnosť spôsobili nadpriemerne veľké vaječníky, kvôli ktorým nemohla brať antikoncepciu. Až po posledom pôrode dvojčiat, z ktorých jedno zomrelo, sa lekári rozhodli vykonať zákrok proti ďalšiemu otehotneniu.

V tej dobe 36-ročnú Nabatanzi opustil muž.

Aj keď sa situácia mohla zdať na prvý pohľad neúnosná, žene neostávalo nič iné ako sa prispôsobiť. Na deti, žijúce v štyroch domčekoch, sa snaží zarábať kde sa dá, od zbierania starého železa cez predávanie bylinných prípravkov až po strihanie vlasov.

Denne im varí dvadsaťštyri kíl kukuričnej ​​kaše, ktorú len výnimočne dopĺňa ryba či iné mäso. S domácnosťou jej pomáhajú tiež staršie deti, hlavne 23-ročný Ivan.

“Mama je preťažená prácou, snažíme sa jej pomáhať, ako môžeme, napríklad s varením a praním, ale všetky bremená rovnako stále ležia na jej pleciach. Súcitím s ňou,” hovorí mladý muž.

Kým Ivan sa kvôli svojim súrodencom vzdal vzdelania, žena trvá na tom, aby jej deti do školy chodili. Uvedomuje si, ako veľmi je pre človeka z chudobnej africkej dediny vzdelanie dôležité. “Snažím sa ich všeobecne vzdelávať. Chcem, aby chodili do školy. Nech im pokojne chýba všetko iné, ale do školy chodiť musia.”

Zdroj: allthatsinteresting.com, Kassim Kayira/facebook

Zdieľajte tento článok a podelte sa s ním na Facebooku, vďaka Vaším zdieľaniam máme chuť Vám prinášať nové DOBRÉ SPRÁVY na každý deň.

Reklamy