Za studenej vojny bolo v Albánsku postavených 700 tisíc bunkrov, takže na jeden bunker pripadali štyria obyvatelia. Takýto pomer nemajú nikde na svete. Albánsko sa tak stalo krajinou s najvyšším počtom opevnenia na jedného človeka na svete.

Ale otázka je, čo s nimi?

    

Dnes sú niektoré z nich prerobené na múzea či stánky s občerstvením. Ale drvivá väčšina je opustená a len chátra.

Za stavbou ohromného množstva bunkrov stál albánsky vodca Enver Hodža. Za jeho vlády sa celá krajina úplne odrezala od Západu a naopak sa zaradila do východného bloku. Bunkre sa stavali najviac medzi rokmi 1970 a 1980. V tejto dekáde vyrastali po celej krajine takzvané betónové hríby, malé bunkre pripomínajúce svojím tvarom hríb. Albáncom bolo od malička zdôrazňované, že imperialisti môžu každú chvíľu zaútočiť, a je potrebné byť pripravený k obrane. To ostatne poznáme aj z našej histórie.

Samotné bunkre sa líšili svojou veľkosťou a tvarom. Okrem najpočetnejších spomínaných betónových hríbov to boli aj väčšie konštrukcie osadené guľometmi a nechýbali ani veľké bunkre, slúžiace ako delostrelecké posty a súčasne veliteľské strediska. Pod hlavným mestom krajiny Tirana boli navyše ďalšie špeciálne úkryty pre prípad vojny. V podstate celé Albánsko bolo jeden veľký bunker, navyše obohnaný drôtom s elektrickým napätím.

To aby nikto neušiel von.

Po páde komunizmu bunkre zostali ako pripomienka časov minulých. Ľudia ich niekedy rozoberali na stavebný materiál, z niektorých sa stali pobrežný Snackbar či galéria. Niektoré architektonické štúdiá predstavili návrhy, ako takéto bunkre prerobiť na naozaj zaujímavé bývanie, ale k ich realizácii zatiaľ nedošlo najmä kvôli ekonomickej náročnosti. Do týchto programov sa zapojili aj univerzity, ktoré tiež prišli s plánmi na revitalizáciu bunkrov. Žiadne konkrétne výsledky bohužiaľ zatiaľ tieto aktivity nepriniesli a bunkre tak ďalej bez úžitku hyzdia albánsku krajinu.

Zdroj: Robert Hackman, messynessychic.com

Nezabudnite dať LIKE na našu Facebook stránku, ak chcete vidieť nové články každý deň