Vážme si zdravotné sestry: To, čo napísala táto sestrička, vháňa slzy do očí, ale dodáva silu…

Reklamy

Brittany Denise je jednou z tých profesionálnych ošetrovateliek, ktoré do svojej práce vkladajú celé srdce. Mladé dievča si uvedomuje, že jej povolanie nie je vždy dostatočne ocenené…

Nemnoho ľudí vie s akými bolestnými (ale aj radostnými!) udalosťami je spojená práca na oddelení intenzívnej starostlivosti. Z tohto dôvodu Brittany zverejnila na Facebooku, pochopiteľne so súhlasom matky dieťaťa, snímku so zosnulým zverencom, ktorý navždy zostane v jej pamäti…

„Takmer všetci vedia, že som zdravotná sestra, ktorá sa stará o novorodencov na oddelení intenzívnej starostlivosti. Veľa ľudí si, bohužiaľ, myslí, že jediné, čo robím, je kŕmenie a hojdanie predčasne narodených detí… Lenže moja práca vyžaduje oveľa viac.

Starám sa o predčasné narodené detičky, aby mohli žiť zdravý a plnohodnotný život.

Celú dobu kontrolujem, či sa im vedie dobre, podávam im lieky a robím vyšetrenia. Učím neskúsených otcov, ako sa vymieňajú plienky. Pokladám malého tvora, ktorý je pripojený k zložitým prístrojom s hadičkami, na prsia matky a pomáham jej, keď ešte nemá silu, aby svoje dieťa udržala.

To ja dodávam silu a nádej matke, ktorá v podstate ešte nič nevie…

Súčasne s rodičmi sa radujem z každého malého úspechu, či už je to odstránenie ďalšej hadičky alebo dobré krvné výsledky. Nesmierne sa radujem, keď sa po niekoľkých mesiacoch zápasu rodičia môžu vrátiť domov so svojím dieťaťom v náručí.

Som svedkom zázrakov, ale tiež vidím tragédie ťažko popísané slovami.

Pomáham oživovať malinké deti, keď ich srdiečka nechcú ďalej pracovať. Stále sa trápim otázkami, či sme niečo mohli urobiť inak, aby sme mohli dieťa zachrániť…

To ja odovzdávam bábätká rodičom, aby v ich náručí mohli stráviť posledné minúty života, keď je medicína bezmocná. To ja im podávam lieky, aby ich odchod nebol bolestivý. Pomáham uplakaným rodičom robiť sadrové odliatky na pamiatku po ich deťoch.

Snažím sa, ako môžem, pomôcť rodičom uchovať si pekné spomienky na ich bábätko… To sú chvíle, keď sa slzy prelínajú s úsmevom.

Stojím vedľa rodičov, keď sa lúčia s milovaným dieťaťom.

Stáva sa mi, že plačem už v aute, v sprche alebo tesne pred odchodom z domu do práce. Našťastie nachádzam podporu u svojich kolegýň, iných zdravotných sestier. Mám radosť z toho, že v ťažkých chvíľach sú so mnou a že môžem počítať s ich múdrosťou a oddanosťou.

Moja práca obnáša oveľa viac, než by sa mohlo zdať.

Brittany pripojila tieto slová k fotografii chlapčeka, o ktorého všetci tak bojovali, ale ktorého sa im nepodarilo zachrániť. Pamätajme na to, že sa zdravotné sestry deň čo deň stretávajú s nepredstaviteľnou bolesťou. Vážme si ich prácu.

Vážme si povolanie zdravotnej sestry! Ak súhlasíte, zdieľajte tento článok so svojimi priateľmi na Facebooku!