Dojemný príbeh muža, ktorý stretol na svojej ceste túlavú mačku.
„Všetci v našom bloku vedeli, kto je Škaredá. Škaredá bola túlavá mačka, ktorá bývala v pivnici.
Škaredá zbožňovala hlavne tri veci: bojovať, pojedať odpadky, a prekvapivo, lásku. Spojenie týchto troch vecí a život na ulici na nej zanechali svoje stopy.
Po prvé, mala len jedno oko. mala len jedno ucho. jej ľavá labka vyzerala tak, ako by bola kedysi zlomená a zle sa zrástla, a preto vždy vyzerala, ako by sa otáčala. Svoj chvost dávno stratila a zostal jej trčať len krátky zvyšok, ktorý bol v neustálom pohybe. Škaredá bola sivá a okrem jaziev na hlave mala pruhy po celom tele.
Zakaždým, keď niekto zbadal Škaredá, ihneď kričal: „To je ale škaredá mačka!“. Rodičia hovorili deťom, aby sa k nej nepribližovali a dospelí ju zas vyháňali, keď sa snažila votrieť do ich domovov. Hádzali po nej kamene alebo ju chceli poliať vodou. Niektorí sa jej dokonca snažili priškripnúť labky dverami.
Vždy správala rovnako. Keď ju niekto polial vodou, čakala, nech sa upokojí. Keď na ňu niekto niečo hodil, ľahla si na zem a prosila o odpustenie. Keď sa plížila v blízkosti detí, vždy hlasno mňaukala, skákala na ne a snažila sa získať trochu súcitu. Ak by jej niekto zdvihol, okamžite by mu začala olizovať košeľu, náušnice alebo čokoľvek iné.
Jedného dňa sa Škaredá rozhodla obdarovať svojimi citmi dvoch psov husky, ktorí žili so susedom. Ale psy bohužiaľ neopätoval jej pocity a utrpela vážne zranenia. Počul som ju bezmocne mňaukať a rozhodol sa pozrieť, čo sa stalo. Bohužiaľ, keď som tam pribehol, uvedomil som si, že jej život sa blíži ku koncu.
Ležala v mokrej mláke, jej zadnej laby boli prehnuté a spredu miesto kožúšku bola obrovská rana. Zdvihol som ju a chcel som ju vziať domov, počul som jej ťažké dýchanie. Videl som, ako sa trápi. Uvedomil som si, ako ju to musí hrozne bolieť.
Cítil som niečo mokré na uchu. Ošklivka zvíjajúca sa v bolestiach sa mi pokúšala olízať ucho. Objal som ju silnejšie a ona dotkla labkami mojej tváre, potom sa na mňa pozrela svojím zdravým okom. Počul som jej slabé mňaukanie. Dokonca aj v okamihu najväčšej bolesti, táto škaredá a zjazvená mačka žiadala len o trochu náklonnosti, snáď súcitu.
Vtedy bola pre mňa Škaredá tá najkrajšia, najviac milujúci bytosť, akú som kedy videl. Nesnažila sa ma uhryznúť, poškriabať alebo so mnou nejako bojovať. Pozerala sa na mňa a verila, že ju zachránim.
Škaredá mi zomrela v náručí skôr, než som prišiel domov. Sadol som si s ňou ešte na okamih, premýšľal o tom, ako jej deformované, zjazvené telo ovplyvnilo môj názor o čistom srdci a naozajstnéj a čistej láske. Škaredá ma naučila viac o dávaní a súcite ako tisíc kníh, prednášok či televíznych programov dohromady. Za to jej budem vždy vďačný. Mala veľa jaziev na tele, ale bol som to ja, kto mal najväčší jazvu a bol to okamih, kedy som to musel prekonať a ísť ďalej. Ukázať všetkým, že mi na nich záleží.
Ľudia chcú byť bohatší, dosiahnuť obrovských úspechov, túži byť milovaní, krásni .. Ale ja sa budem vždy snažiť byť len tou Škaredou. „
Zdieľaj tento pekný príbeh. Zdieľaj tento článok
Nezabudnite dať LIKE na našu Facebook stránku, ak chcete vidieť nové články každý deň.
