Raz sa dobre zarábajúci otec rozhodol vziať svojho 7-ročného syna na vidiek s cieľom ukázať mu, akí sú chudobní ľudia, a aby dieťa videlo hodnotu vecí a uvedomilo si, s akou šťastnou rodinou žije.
Zostali v dome jednej jednoduchej dedinskej rodiny, kde strávili deň a noc.
Keď boli na konci svojho krátkeho výletu, otec sa spýtal svojho syna.
– No, čo si myslíš o tejto ceste, uvedomil si si, aké máme šťastie?
– Bolo to skvelé, ocko, veľmi sa mi tu páčilo!
„Videl si potrebu a chudobu niektorých ľudí?“
– Áno.
– A čo si z toho všetkého videl?
„Oci, my máme psa, oni majú štyroch. My máme doma bazén, oni žijú pri jazere.“
„Naša záhrada je zaliata svetlami a tú ich osvetľujú hviezdy. “
„ My nakupujeme jedlo, oni majú svoje vlastné v záhrade.“
„Videl som, že oni majú čas na vzájomné rozhovory a že žijú ako šťastná rodina. Ty a mama naopak pracujete celý deň a ja vás sotva vidím.“
Otec len nemo pozeral a bol ticho, na čo jeho syn ešte dodal:
„Ďakujem ti, oci, že si mi ukázal, akí bohatí môžeme byť.“
„Zabúdame na to, čo máme a sústredíme sa na to, čo nemáme. Čo je pre jedného bezcenné môže byť pre niekoho všetkým. Všetko je založené na nejakom pohľade. Niekedy na to treba perspektívu dieťaťa, aby nám pripomenulo, čo je vlastne dôležité. Vďačnosť.“
Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!
