Žena našla list od svojho manžela trpiaceho Alzheimerom: Po jeho prečítaní sa jej oči v sekunde zaliali obrovskými slzami…

Reklamy

Občas objavíme niečo, čo nám doslova vyrazí dych a prekope nám to doterajšie názory a pohľady na život a svet. Niekedy máme pocit, že všetko je proti nám, a to dokonca aj ľudia, s ktorými žijeme. Zázraky sa však dejú, a nie vždy je všetko také, ako to na prvý pohľad vyzerá.

Alzheimerova choroba je deštruktívne ochorenie mozgu. Patrí k najťažším formám stareckej demencie, objaviť sa však môže už u štyridsiatnikov. Ako prvá býva postihnutá krátkodobá pamäť. Neskôr dochádza k nenávratnému poškodeniu aj takzvanej dlhodobej pamäti.

Alzheimerova choroba. Táto doba je venovaná šíreniu informácií o strašnom ochorení, ktoré napáda mozgové bunky a mení človeka na niekoho úplne iného. Je to ťažké nielen pre pacienta, ale aj jeho blízke okolie.

Niečo podobné sa stalo tejto žene, ktorá našla dojemný list od svojho muža.

List napísal španielsky novinár Jésus Espada. Tento list o chorobe vypovedá takmer všetko. Keď si ho prečíta, určite sa dotkne aj vás…

Jedného dňa sa žena prebudila vo svojej posteli, ale pri pohľade na druhú polovicu zistila, že jej manžel tam nie je. V tej chvíli jej začali napádať veľmi čierne myšlienky, ku ktorým však mala dôvod.

Vedľa postele však našla list…

„Moja drahá Júlia! Ráno, keď sa prebudíš, už nebudem ležať po tvojom boku. Do života nám vstupuje množstvo ciest a nikdy nevieme, koľko času, na ktorej ceste strávime a či sa z tejto cesty vrátime. Nemôžem ti povedať, čo sa stalo, ale môžem ťa uistiť, že ťa obdivujem a som veľmi rád, že si bola po mojom boku a držala ma. Ďakujem, že si ma robila šťastným, aj napriek tomu, že to nebolo vždy so mnou jednoduché.

Nebudem už s tebou a neuvidím, čo robíš, keď si pletiem dvere kuchyne s kúpeľňou. Pripomínam si všetky úžasné okamihy, kedy sme mohli byť spolu, rozprávali sa alebo nemohli nájsť spoločnú tému konverzácie. Spomínam tiež na to, ako sme sa hrali s našimi vnúčatami.

Všetko bolo krásne a dokonalé. Je ale možné, že zajtra si už na nič z toho nebudem pamätať, možno ani tvoje meno. Možno si zajtra už nebudem pamätať ani tvoje meno, alebo sa budem chovať ako idiot, pretože som stratil kontrolu nad svojím životom, vlastne ani neviem, či budem vedieť, kto som… Chcem ti teda povedať, ako veľmi ťa milujem a ďakujem ti za všetko. Budem tvoj navždy.“

Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme.