Austrálčan Robert Hoge musel kvôli svojmu vzhľadu čeliť najhorším urážkam vo svojom živote. Napriek tomu je z neho dnes sebavedomý muž, ktorý pomáha ľuďom na celom svete akceptovať ich nedokonalosti.
Robert Hoge sa narodil v roku 1972 a bolo viac než zrejmé, že malý Rob rozhodne nie je v poriadku.
Prvá vec, ktorú sa jeho matka Mary spýtala, bola: „Je moje dieťa v poriadku?“ A lekári nevedeli, čo povedať. Rob sa narodil s obrovským nádorom medzi očami a nohy mal veľmi krátke. Chýbali mu aj prsty na nohách, a tie ktoré mal, boli skrútené.
„Personálu nemocnice som povedala, že svoje dieťa nechcem. Za žiadnych okolností som ho nemohla prijať za svojho, k tomuto dieťaťu som nič necítila,“ napísala jeho matka Mary Hoge do svojho denníka.
To, že necháva svoje dieťa napospas osudu, ju však prenasledovalo ešte mesiac po tom, čo sa o Roberta postaral nemocničný personál.
Rozprávala sa s každým, o kom si myslela, že by jej mohol pomôcť, s lekármi, kňazmi a dokonca aj s miestnymi politikmi. Nakoniec o Robertovom osude rozhodla rodinná debata, kde hlasovala Mary, jej manžel a ich štyri deti.
„Moji súrodenci jeden po druhom hlasovali, aby som sa vrátil domov,“ prezradil Rob vo svojej autobiografii zvanej „Ugly“ v preklade Škaredý.. „Na mamu som sa nikdy nehneval, napokon po štyroch zdravých deťoch čakala, že sa narodí ďalšie zdravé dieťa,“ dodal Rob.
Robert tak vyrastal v milujúcej rodine, no jeho detstvo nebolo v žiadnom prípade ľahké.
Väčšinu času trávil v nemocniciach, kde sa ho pokúšali liečiť, a to mu zanechalo vážne deformácie. Každý deň sa mu v škole posmievali, najčastejšie mu hovorili Transformátor, Pinokio a škaredé prasa.
Kvôli každodennému šikanovaniu nedokázal prijať svoju tvár takú, aká je.
„Je dosť ťažké vyrovnať sa so zlým účesom alebo vyrážkou na tvári…Musel som však čeliť skutočnosti, že som vyzeral ako nikto iný na tejto planéte,“ povedal o ťažkostiach s prijatím samého seba.
V štrnástich rokoch absolvoval 24 rôznych operácií a v tom čase mal za sebou poslednú a najvážnejšiu operáciu. Mal možnosť urobiť svoju tvár „normálnou“, ale existovala šanca, že by mohol prísť o zrak.
Po mesiacoch starostlivého zvažovania sa však rozhodol, že už žiadnu operáciu nepodstúpi.
„Nastal čas, aby som prijal svoju tvár, pretože moja škaredosť je veľkou súčasťou toho, čím som,“ odvážne priznal.
Robert sa stal novinárom a neskôr hovorcom a zároveň sa oženil a je hrdým otcom dvoch dcér. Dnes, ako 50-ročný, verejne hovorí o svojom príbehu, ktorý inšpiruje ľudí po celom svete.
„Každý môže mať svoju tvár, neodvracaj zrak od zrkadla a pochop všetku tú lásku, život a bolesť, ktorá je súčasťou tvojej tváre,“ uzavrel Rob.
Zdieľajte jeho príbeh, ak súhlasíte s jeho správou!
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár!
Vaše názory sú vítane.
